Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Generácia Rendezákov, ktorá chodila do pamätnej starej školy na Rendezi v roku 1954 ako žiaci prvej triedy, si dala vábivú pozvánku stretávky po 50-tich rokoch.
Reštaurácia Katka bolo to vyvolené miesto, kde sa 13. apríla 2013 odohrávali situácie jedinečného stretnutia ľudí, plné šťastných výkrikov, objatí, spoznávaní sa jeden druhého s radostnými konštatovaniami poznania, že to je vlastne ten spolužiak, s ktorým zažívali toľko komických príhod, huncútstiev a dobrodružstiev.
Veľké ovácie zažili od svojich bývalých žiakov ich nezabudnuteľní učitelia, kde na veľkú ľútosť pre zdravotné problémy nemohla prísť pani učiteľka Stehlíková, ale prišla pani učiteľka Lackovičová, vždy tak ľudsky láskavá, plná pochopenia, obdarená nekonečnou pedagogickou trpezlivosťou. Pán učiteľ Karafa, pedagóg telom a dušou, obdarený schopnosťou strhnúť a nadchnúť detskú dušu žiakov na športové aktivity, majúci zdravú autoritu bez lacnej popularity, pretože žiaci mu verili, že za jeho slovami vždy nasledovali reálne skutky. Bol idolom mnohých starších dievčat pre jeho výzor, výšku a vyšportovanú postavu, ale on to vedel vždy prijímať a nosiť s noblesou, prirodzenosťou aristokrata, ktorá vyžaruje z neho dodnes. Bolo obdivuhodné ako skvele, sviežo duševne a fyzicky vyzerali ich bývalí učitelia, ako sa vedia tešiť priazni a úcte svojich žiakov, kde vo vzrušených debatách sa vytiahli aj tajné pikošky, ktoré teraz vyvolávali salvy smiechu.
Prechádzky uličkami školských spomienok z roku 1954 boli jedinečné a neopakovateľné, kde bývalí jej žiaci na čiernobielych fotografiách vtedy plní bezstarostnosti a úsmevu sú dnes obrazne na prahu 70-tky.
Danka Školníková – Pulišová, Pepo Mrva, Peter Brveník, bývalí to žiaci prvej triedy z roku 1954, boli tí obetaví organizátori s mojim malým prispením, kde často ako detektívi vypátrali adresy všetkých spolužiakov a pozvali ich na stretávku, aby mohli spoločne zotrieť prach zaviateho času a umožnili im pospomínať na tie vzácne chvíle, ktoré až po rokoch zhodnotíme, že boli vlastne tými najkrajšími v našich životoch.

Cyril Sekerka

0 komentárov:

Zverejnenie komentára