Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Stíchlo navždy ľudské srdce
FERKA KOMIŇÁKA v Tatranskej Lomnici

Dedko môj, mal si pravdu, keď si mi raz na moju otázku, aké je starnutie, odpovedal „Chlapče starnutie je ťažké, ale najťažšie na ňom je, keď ti začne umierať rodina, najbližší, vtedy ti prestane chutiť aj život“.

6.10.2019 zomrel jeden z priateľov FERKO KOMIŇÁK, ľudsky najbližších, s ktorým som prežil nádherných viac ako 30 rokov, keď som so svojou rodinou a partiou chlapcov z Realu Rendez chodil za ním a jeho chlapcami do Tatranskej Lomnice. Bol jeden z prvých, ktorý po roku 1989 začal hneď podnikať formou bufetu blízko hotela Lomnica a železničnej stanice. Padli sme si typovo hneď do oka, rovnakej krvnej skupiny aj s partiou Realu Rendez a odvtedy sa hneď ctil aj rituál, že raňajky, obed, večera sa odohrávali v útulných priestoroch jeho bufetu, neskôr noblesnej kamennej reštaurácii a zároveň aj hlavného debatného stanu partie Real Rendez a parťákov z Tatranskej Lomnice. Bože, boli to také krásne obyčajné dni, keď sme si v jednom kuse skákali do reči, uťahovali si zo seba navzájom, ale vyvážene aj zo seba, doberali sa ako východniari a bratislaváci, zapíjajúc to posvätným horcom, vínkom či pivkom. Keď sme rok čo rok takmer tridsať rokov chodili ako partia Realu Rendez za ním do srdca Tatranskej Lomnice na celý poctivý týždeň ubytovaní postupne v Uráne, Morave, Zore, Renomale. Boli sme spolu do slova a do písmena 24 hodín denne, kde to naše manželky rešpektovali, lebo vedeli, že to je naša radosť číslo jedna, na ktorú sa celý rok tešíme ako na Vianoce. Spájal nás milovaný šport futbal, kde sme ho prestížne súperiac o výhru ukončievali práve v reštaurácii u Ferka Komiňáka alebo Romanka Chodníčka – druhým výrazným ťahúňom, ktorý hral v našich vzájomných priateľských vzťahoch medzi oboma partiami viac ako dôležitú súdržnú úlohu. Koľko osláv narodenín, menín, jubileí sa odohralo aj na „Jazierku“ u Jožka Zapateckého, Bombušíka, kde neodolateľne rozvoniaval variaci sa gulášik, zapíjajúc ho pivkom, okoreniac ho osviežujúcim smiechom a záplavou vzájomných debát. Brigádovali sme tam, zveľaďovali životné prostredie výsadbou stromčekov, športových plôch, futbalových ihrísk, cítiac, že Tatranská Lomnica nám navždy prenikla do sŕdc ako druhý domov, kde nás viažu korene spomienok a zážitkov. Ferko Komiňák s manželkou Ľudkou sa stali aj pre moju rodinu manželku Ivetu a dcéry Janku a Zuzku od ich útleho detstva príbuzenským vzťahom, keď sme tam raz - dvakrát do roka – leto, zima pravidelne dlhé roky, chodili na dovolenku a odchádzali sme vždy nabalení s plným batohom zážitkov a chutného kebabu. So Šugym – Mirom Schubertom, sme tam niekedy prišli aj bez partie Realu Rendez a rodiny niekedy aj 4x do roka, ochotní prespať v tých najlacnejších ubytovniach, samozrejme s celodenným labužníckym vychutnávaním si jednoduchých jedál v „Reštike u Ferka“, s jeho láskavým a nenapodobiteľným citom “jasné, zrobím vám to podľa vašej chuti“.

Stíchla pre mňa, pre nás chlapcov z Realu Rendez, mojej rodiny Tatranská Lomnica. Odišiel pre nás kus nášho života, vzácne ľudsky obetavý kamarát, na ktorého bol vždy spoľah, kde v jeho očiach to vždy zaiskrilo úprimnou radosťou, keď sme zavítali do zeme Tatranskej Lomnice. Zostalo našťastie okrem množstva spomienok aj množstvo fotografií s Ferkom Komiňákom, kde na každej z nich je ten jeho zdravý nákazlivý úsmev, radosť zo života, že ho môže prežívať v kruhu svojej partie.

V sobotu 12.10.2019 sa prídeme rozlúčiť spolu so Šugym a Marošom Polakovičom do Tatranskej Lomnice s Ferkom Komiňákom aj v mene partie Realu Rendez a mojej rodiny Sekerkovej, navždy mu vzdať na pohrebe vďaku a úctu, že tu žil, bol človek, na ktorého nikdy nezabudnem, pokiaľ budem chodiť po matičke zemi.

Tvoj priateľ Cyril, chlapci Realu Rendez, 
rodina Sekerková Iveta, Janka, Zuzka



0 komentárov:

Zverejnenie komentára